Tematika prehlbujúca jemné vzťahové línie je sama o sebe nebezpečná ako pohyb po tenkom ľade. Vzťahy sú budované a plynulo súvisiace s každou osobnosťou, dotýkajú sa súkromných až intímnych sfér. Z toho vyplýva, že zovšeobecňovať isté princípy, ktoré môžu, no vôbec nemusia byť uplatniteľné na príklade iných vzťahov z tej istej sociálnej sféry, je nemožné. Vzťah matky a dcéry budovaný na vzájomnom priateľstve a uvoľnenej harmónii sa môže zdať zástancom striktných hraníc medzi priateľstvom a rodičovstvom ako nereálne.

Tým sme chceli poznamenať, že každý vníma a uprednostňuje vlastné zásady v udržiavaní sociálnych väzieb, blízkych či vzdialenejších priateľstiev. Vedie nás k tomu náš sociálny status, prostredie, v ktorom sa pohybujeme, ekonomické zázemie, no v neposlednom rade aj výchova, ktorou nás v detstve viedli naši rodičia. Ak nám vlastné princípy zlyhajú, okamžite vidieť za tým výsledky, respektíve nepriaznivé dôsledky. Priateľstvá nám začnú krachovať, spomienky na tých najbližších upadnú do zabudnutia a my sa zmôžeme len na to čarovné Prečo?

Pretože sa často správame akoby sme si jeden druhého ani nezaslúžili. Akoby sme potrebovali ešte ďalší racionálne premotivovaný dôvod, prečo by som sa mala ozvať svojej priateľke ako prvá. Samozrejme, že ak sa neozvem ja, neurobí to ani ona a potom jedna na druhú ukazujeme prstom. Preto by bolo snáď najrozumnejšie podchytiť tieto zbytočné spory hneď na začiatku. A možno až na tom samotnom začiatku…. V detstve!

O tom, ako vyzerá harmonické detstvo, sa budeme čochvíľa dozvedať už asi len z rozprávkových kníh

Aj v tom sa dá oponovať, no ak sa lepšie prizrieme na obraz dnešných detských ihrísk či rôznych mládežníckych skupín, situácia plače sama nad sebou. Deti už nemajú tie čisté, krásne starosti o tom, čo budú mať zajtra v škole na obed, ale riešia možno už aj samotnú politickú situáciu. Často nedokážu byť ani samostatné, ale sami najlepšie vedia, kto na plochu prispel ďalším módnym blogom.

Materinský jazyk používajú, pretože musia, no najlepšie zvládajú americký slang, za čo ich rozhodne netreba karhať, len pripomenúť, že aj v tom existujú isté mantinely. Doteraz im robili problémy šnúrky na topánkach, rodičia to vyriešili suchým zipsom a teraz nás prekvapujú, pretože si pod stromček pýtajú nejaký hoverboard.

Rozhodne nemôžeme chcieť od svojich potomkov niečo, čo v bežnej praxi neuplatňujeme ani my. Nemôžeme ich poúčať, aby sa medzi sebou neškriepili, keď väčšina z nich má denne na očiach obraz rozvráteného manželstva svojich rodičov. Preto si treba najprv poriadne upratať pred vlastným prahom a docieliť, aby deti žili svoje bezstarostné detstvo a nemuseli hrať predčasne rolu dospelých.

Foto: pixabay.com