V dnešnej informačnej dobe sa stáva aj to, že dennodenne prichádzame do kontaktu s rôznymi pojmami, ktoré v skutočnosti pomenúvajú vážne situácie, stavy a diagnózy, no my ich už vnímame s istým odstupom, nepripisujeme im teda dostatočnú dôležitosť. A tak dochádza k tomu, že stres je každodenný ako chlieb a depresiou trpia aj deti, ktorým rodičia zakázali vysedávať do noci za počítačom. Podobne je to aj pri pojme hyperaktivita, ktorá označuje poruchu sústredenia a pozornosti.

Hyperaktivita sa najčastejšie spája s deťmi, prejavuje sa od útleho veku, teda od prvých krokov, pádov a s tým súvisiacich odrenín. Nie je však vylúčené, respektíve predpokladá sa, že pri nedôslednej starostlivosti a liečení tejto diagnózy z hyperaktívneho dieťaťa vyrastie nepokojný, neprispôsobivý dospelý jedinec. Preto treba daný problém podchytiť hneď od jeho prvých príznakov a tomu prispôsobiť aj svoj postoj k hyperaktívnemu dieťaťu.

Dieťa so zvýšenou motorickou činnosťou sa práve pre svoje akčné správanie často vníma ako neposedné, rozmaznané, neprispôsobivé, teda absolútne nevychované a nesúce do žiadneho kolektívu. V kolektíve si dieťa s touto diagnózou vyžaduje špeciálnu starostlivosť, drobnohľad, ktorý bude kontrolovať len jeho kroky. Potrebuje, aby mu rodičia či učitelia venovali veľkú pozornosť, boli trpezliví a problémy neriešili len krikom a plácaním po zadku. Pre hyperaktívne deti je samozrejmosťou, že na jednom mieste nevydržia viac ako pár minút, teda skladaním puzzle ho zo začiatku veľmi nenadchnete.

Aj keď je zväčša o hyperaktívne deti dobre postarané, v kolektíve ich, žiaľ, ostatní rovesníci v láske príliš nemajú. Nechcú spolupracovať, hrať sa po skupinách, pretože každú hračku a pomôcku musia detailne a vlastnoručne preskúmať, pútajú na seba pozornosť spontánnymi a často aj nesprávnymi výkrikmi, rýchlymi pohybmi, ktoré ostatných rušia.

Tieto deti za svoju diagnózu nemôžu, no v takýchto situáciách dosť trpia. Nechápavé pohľady, výsmechy z omylov či iných situácií, pri ktorých sa hyperaktívne dieťa dostatočne strápni, zanechávajú na ich psychike vážne dôsledky. Frustruje ich, že aj napriek svedomitej príprave do školy pod rodičovským drobnohľadom opäť došlo k niekoľkým chybám z pozornosti a ani pri športových hrách im ich nadmerná aktivita nedopomohla k víťazstvu, ale k pádu a niekoľkým odreninám.

Preto by sme na deti s touto poruchou sústredenia nemali krivo hľadieť, ale doviesť ich k odborníkovi, ktorý hyperaktivitu potvrdí a následne stanoví liečbu. Ešte predtým, ako hyperaktívne dieťa vystavíte “chemickým zbraniam“, pouvažujte nad tým, koľko cukru, rôznych sladkostí a sladených nápojov denne skonzumuje. Pretože cukor a hyperaktivita kráčajú ruka v ruke!

Foto: pixmac.sk, SPX1MSD