Porozumieť človeku a jeho individuálnym potrebám je ako čítať nekonečný román. Stačí jedna charakterová zmena, jedno emočné vypätie a dejový zvrat nadobudne na intenzite. Podobne je to aj s emočným stavom každého z nás.
Ľudský temperament hoc aj podlieha istej všeobecnej typológii, v interakcii s okolitým svetom reagujeme rôzne. Kým jedni pôsobia skleslo a uzavreto, druhí sú extrovertní či výbušní. Človek je možno nenapraviteľný, ale zato dosť rozumný a intelektuálny, aby voči svojmu konaniu dokázal zaujať kritický postoj. Zvládnuť sebakritiku a uznať si svoje vlastné pochybenie je pre človeka dosť náročné. Viacerí v tejto individuálnej skúške nedokážu uspieť ani s ťahákom. S ťahákom osobnostnej kategorizácie či špecifických osobnostných porúch.
Len ťažko sa dokážeme životom prebíjať, ak nezvládame zastať si vlastné rozhodnutia a názory. Zaslúženým víťazstvom je, ak sa pre ostatných stanú neprekonateľné a pre nás nezmeniteľné. To by sme mohli označiť, ako za jeden z možných vonkajších konfliktov jednotlivca voči spoločnosti. V inom ponímaní existuje aj silný vnútorný konflikt človeka proti vlastnému svetu a správaniu.
Aj keď sa od nás čím ďalej, tým viac vyžaduje vyrovnaný a sebavedomý postoj, niektorí sa pred okolím čoraz viac uzatvárajú. Uzatvárajú do svojho vlastného sveta, kde pravdepodobne s ničím nemusia súperiť. A práve to je jednou z charakteristických čŕt ľudí so schyzoidnou poruchou osobnosti.
Títo ľudia sa zväčša dištancujú od vonkajších vzťahov a väzieb. Neradi nadväzujú sociálne kontakty, spoliehajú sa na vlastné predstavy a fantazírovanie. Pre niekoho sú blázni. Iní ich považujú za samotárov, ktorým ticho vyhovuje oveľa viac než hluk v uliciach. Títo ľudia v skutočnosti nevyhľadávajú kolektívne prostredie, nevenujú sa ani rôznym zaujímavým činnostiam.
Uzavretý človek nerád prežíva radosť. Je ľahostajný voči kritike, ale aj chvále či blízkym vzťahovým väzbám!
Keď sa v procese socializácie vyskytnú rôzne pochybenia, dospievajúci človek si teda osvojí iný vzorec správania. Ide o prejav špecifickej poruchy osobnosti. Ak sa ľudské správanie vymyká z rámca sociálno-kultúrnych očakávaní, jedinec si týmto spôsobuje problémy v osobnom a aj spoločenskom živote.
Čo však dokáže viesť človeka k apatii voči medziľudským vzťahom? Ako môže niekto povedať, že blízke intímne vzťahy, alebo len bežný priateľský rozhovor sú nepríjemné a cudzie? Ľudia so schyzoidnou poruchou osobnosti pôsobia citovo chladne a ľahostajne voči akýmkoľvek emočným prejavom. Možno nepoznaná je pre nich aj chvála, spoločenské uznanie či radosť z obyčajných maličkostí.
Príčinou práve takého bizarného správania môže byť genetická predispozícia, výchova či vzťahy v rodine. Táto forma porúch osobnosti súvisí s prehĺbením rôznych povahových čŕt, a to predovšetkým uzavretosti, uprednostňovaniu samoty a zaoberaniu sa introspekciou a vlastným svetom.
Človek sa od okolitého sveta začne dištancovať aj z dôvodu vážnej vzťahovej krízy, nedôvery voči cudzím ľuďom alebo po strate blízkej osoby. Čím je človek starší, tým ťažšie sa prispôsobuje novým zmenám a životnému štýlu. Starší ľudia často doplácajú na svoju dôverčivosť.
Ak sa stanú obeťami rôznych podvodov, buď veľmi ťažko, alebo už vôbec sa do spoločnosti nedokážu plnohodnotne začleniť. Uzavrú sa do seba a o bližšie kontakty nevyvíjajú záujem. Často za tento neadekvátny spôsob života nesie zodpovednosť celá rodina. Nikto tu predsa nie je sám.
Ak stratíte životného partnera, určite sú tu deti či vnúčatá, ktoré vás rady podporia. Prekonať uzavretosť voči okoliu nedokáže človek sám. Potrebuje dôvod na radosť, ale aj na slzy. Ani za tie sa rozhodne netreba hanbiť. Pokiaľ vyplynuli z prirodzeného, úprimného rozhovoru, sú dôkazom náprav v bizarnom samotárskom živote. Človek jednoducho potrebuje človeka!
Foto: pixabay.com
Zdroj: HERETIK, A., SR. Poruchy osobnosti. In: HERETIK, A., SR., HERETIK, A., jr. (eds). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007. – všeobecný úvod k poruchám osobnosti, s uvedením symptómov rôznych porúch osobnosti.
